V predpriemyselnom veku „temna“ predstavovala ťažká manuálna práca gros obživy ľudí. S príchodom strojov na obrábanie pôdy či prepravu sa ľuďom radikálne zjednodušil život, čo malo aj za následok stratu niektorých typov zamestnaní. Ľudia v obave o svoje živobytie rozbíjali nenávidené a smradľavé stroje. Nemalo to žiadny účinok, stroje sa ešte viac rozšírili a už si bez nich nevieme predstaviť život. Napriek iracionálnym obavám jednotlivcov narástlo ľudstvo aj vďaka strojom do vtedy nepredstaviteľných rozmerov.
Človek by si myslel, že v informačnej dobe sme sa už poučili a staré predsudky sme hodili za hlavu. Opak je však pravdou. S príchodom umelej inteligencie (AI) resp. veľkých jazykových modelov sa opäť vrátili obavy o našu existenciu. AI je ešte iba v plienkach, ale ľudia už riešia zákony obmedzujúce jej použitie, etickosť či vyzývajú k ignorovaniu prvej umelej herečky Tilly Norwood. Slávne osobnosti varujú pred negatívnymi dopadmi AI, jeden zo zakladateľov modernej AI Sam Altman vydal viacero varovaní pred potenciálnymi rizikami.
Albánsko si na druhej strane zaviedlo prvú umelo-inteligentnú ministerku verejného obstarávania Diellu (čo v albánčine znamená Slnko), ktorá bude prítomná na všetkých stretnutiach a zapamätá si, čo kto povedal, ešte oveľa lepšie ako priemerná manželka. Albánsko dokonca plánuje AI asistentov pre všetkých poslancov, aby v prípade indisponovanosti alebo neúčasti poslancov na plenárnych zasadnutiach AI asistenti celý čas počúvali a zaznamenávali a po návrate im zosumarizovali, či sa rokovalo o ich návrhoch, alebo boli spomenutí v rozpravách.
Vráťme sa však ešte na chvíľu do minulosti. Príchod počítačov predstavoval pre ľudstvo obrovský technologický skok. ešte väčší ako vynález parného stroja či čokoľvek iné. Fungoval dlho iba na diernych štítkoch, ktorým rozumelo zopár jedincov; ich programovanie vyžadovalo popri technických znalostiach vysokú dávku trpezlivosti. Počas môjho štúdia na FEI STU som chodil okolo zarámovaných fotiek prvých informatikov. Aby som bol presný, informatičiek. Boli to všetko, na dnešnú dobu prekvapivo, ženy. Vtedy za študentských čias som si urobil vlastnú konšpiráciu, že chlapom sa do takej monotónnej roboty asi nechce, dierkovať neustále papier. Dierne štítky som preto používal iba na zápočtových písomkách.
Po diernych štítkoch prišlo isté zjednodušenie v podobe strojového kódu Assembler. Na dnešnú dobu vec nepredstaviteľne komplikovaná. Riešiť presuny bitov v registroch už išlo namiesto ďatľovania papiera malou množinou základných príkazov. Stále nič pre masy a obávam sa, že vtedy ženy stratili záujem a ten narástol skôr u kockatých chlapcov. Boom nastal až s príchodom jazykov Basic či C a neskôr ďalšou abstrakciou vo forme vyšších jazykov. To už IT svet požieral ľudí z ostatných profesií a ponúkal aj zaujímavé peniaze či možnosti profesionálneho rastu.
Na vysokej škole som zažil časy, kedy ľudia bez informatického vzdelania dostávali pekné peniaze len za to, že celú noc v budove firmy HP sledovali stavové svetielka serverov, „parili“ Counter Strike proti sebe a sem-tam vykonali nejaký predpísaný úkon. V prvej robote som mal v tíme vyštudovaného politológa-historika, ktorý sa zažral do SAPu a programovania, ako keby to robil celý život. Robí to dodnes, preto politológia prišla o nádejného vykladača budúcnosti z krištáľovej gule. Odliv učiteľov, stavbárov, strojárov do sveta IT bol značný.
V IT však napriek tomu stále chýbali ľudia. A chýbajú dodnes. Dnes sa už ani Slovákom nechce pozerať farebné cukríky na serveri. Chcú robiť buď niečo unikátno-nenahraditeľné, alebo manažovať iných, za čo sú oveľa lepšie peniaze. Filipínci, Rumuni či Indovia tiež už nestačia, resp. sú drahí. Na jednoduché veci, ktorých je oveľa viac ako tých zložitých, urgentne potrebujeme lacnú pracovnú silu bez ohľadu na vzdelanie. Na pár zložitých úloh postačuje jeden Einstein v skupine priemerných.
A zrazu prišlo k skokovému zlepšeniu veľkých jazykových modelov chatGPT a invázii agentov AI po celom svete. IT firmy vo veľkom prepúšťajú, ľudia sa boja o prácu. IT sektor vzdal vopred prehraný súboj o ľudské zdroje, uvoľňuje na trh práce kvantá ľudí. Niektorí sa možno vrátia k politológii, mám aj pár kamarátov, ktorí si po vyhorení v IT sektore otvorili mestské farmy a ponúkajú biopotraviny. Poľnohospodárstvo či vinohradníctvo sa pomaly preberá z kómy aj vďaka zmene trendu globalizácie na izolacionizmus a ostrovnú prevádzku svetových veľmocí. Azda raz opäť nebude problém nájsť v Bratislave šikovného maliara či opravára kuchynských liniek a ľudia nájdu dokonalosť nielen vo virtuálnom svete.
Ustráchaní ľudia si zároveň neuvedomujú obrovskú príležitosť, ktorú ponúka samotná AI. Kamarát, grafický antitalent rovnako ako ja, vie zrazu svojej malej dcérke vygenerovať obrázok s akýmkoľvek nápadom, ktorý mu príde na um. Pomaly sa už dajú robiť aj animácie či krátke filmy a človek nemusí mať poruke hercov, kameru ani vzdelanie režiséra. Stačí mať nápad a vysvetliť ho AI nástroju. Zamilovaný Valentín skomponuje pre svoju Júliu originálnu, unikátnu Ódu na radosť s celým orchestrom 5 minút pred stretnutím vo svojom smartfóne. Zrazu sa ľudia namiesto celoživotného vzdelávania v jednej špecifickej oblasti budú môcť posunúť na vyšší level abstrakcie a zrealizovať svoje najšialenejšie predstavy. Len tak osamote so svojou vreckovou plackou bez znalosti zložitého programovania.
Vysnívané výhody nám však nesmú zatieniť pohľad na tienisté stránky AI. S novými možnosťami ľudstva logicky musí prísť aj viac konšpirácií a podvodov. DeepFake videá s realisticky vyzerajúcimi politikmi či hviezdami strieborného plátna sú dnes realitou. Niežeby pred príchodom AI neboli, no bude oveľa zložitejšie identifikovať podvrh. Snaha o infikovanie dát v modeloch AI či hekovanie aplikácií halucinačnými názvami vývojárskych knižníc sú asi len začiatok. Cenzúra prílišnej úprimnosti a otvorenosti odpovedí je tiež odbor, kde sa bude koncentrovať viac ľudí.
Je teda AI hrozba a či nová príležitosť? Odpoveď, ako asi každý tuší, bude niekde v strede. Ako pri Alfrédovi Nobelovi a jeho prevratnom vynáleze, ktorý popri nových možnostiach pre rozmach ľudstva priniesol aj veľa zlého. Preto sa ceny za najlepšie objavy sveta dodnes financujú z úrokov z príjmu za objav dynamitu. AI prinesie na jednej strane novú úroveň nedôvery vo vlastné zmysly, ľudstvo na druhej strane vďaka nej možno bude schopné vybudovať prvú základňu na Marse bez obetí na ľudských životoch a za zlomok času. Inteligencia je aj umenie prispôsobiť sa novým zmenám, preto by sa mensania určite nemali AI báť. Prijatie zmien v živote vždy do istej miery závisí aj od vnútorného nastavenia.
Teší ma, že ste sa čítaním dostali až sem. Ak sa vám článok páčil a chcete aj do budúcna čítať podobné články, kliknite prosím na link „Páči sa mi to“ nižšie. Pomôžete nám tak v redakcii vyberať najzaujímavejšie kúsky a témy. Uvítam taktiež priamu reakciu na môj email nižšie. Ďakujem.
Pavol Feranec